Europa Slovensko

Ako som sa ocitla na česko-slovenskom kongrese hackerov CTJB 2016

Premýšľam, ako zhodnotiť tento weekend. V hlave mám taký zmätok, že som vyhlásila, že o tejto akcii ani nieje možné napísať blog. Jednak na svete neexistuje cieľová skupina, komu by bol určený, druhak, písať o zážitkoch s ľuďmi, ktorí žijú v svete anonymity, kybernetiky, anarchie, libertariánstva, o ľuďoch, ktorým v hlave namiesto myšlienok beží zdrojový kód je trošku nadľudský výkon. Tak som sa rozhodla nebrať to moc intelektuálne. A uznala som, že predsa si tento weekend zaslúži samostatné memorandum v denníčku mamičky pri potulkách svetom.

Tak som sa teda nejak ocitla v strede diania najväčšej hackerskej konferencie v Česko-Slovensku.
Príchod bol bravúrny. Dorazili sme v piatok tesne pred polnocou. Som trochu nervózna, predsa vchádzam do komunity top geekov z našich zbratřených krajín. Na nechtoch mám ružový lak a hrudník okrášlený mikinou s lienkami. „How sweet“ :D. V okolí vidím pohybovať sa prvé dievča. Chvalabohu – pomyslím si. Keď zoberiem pomer 90:10, nebudem preháňať. Musím však zhodnotiť, že toto je prvá akcia, kde na dievčenských toaletách nečakám v rade :D.

Party je v plnom prúde, stavíme sa na stagei, kde z domácky urobeného sound systemu trieska hard techno. Laserová projekcia vyrobená v komunitných laboch osviecuje areál, beriem si jedno ‘Maté’-čko, peniažky vhadzujem do kasičky na stole – vraj festivalová časť  ProgressBaru :). Pri mixážnom pulte stojí 3D tlačiareň. Že vraj, keby sa nejakej kvadkoptére odtrhlo rameno. Vraj nikdy nevieš čo bude treba vytlačiť. V sobotu ráno som našla pri raňajkovom stolíku Progress baru natlačené molekuly kávy, tak predsa ju bolo treba … :).

Okolo 11tej začínajú ďaľšie prednášky, workshopy, „lightning talky“ – polovici programu nerozumiem 😀. Na moje prekvapenie, prvá prednáška bola aj pre mňa celkom zrozumiteľná. Dozvedela som sa, aký je rozdiel medzi „hacker spaceom“ a „squatom“. Všetko je to v podstate o umývaní riadu… :). Počúvam o Batsuite, domácky vyrobených elektro-bikeoch, prednášky nájdete na všetky možné témy, toto je jediná konferencia, kde aj tie menej odborné prednášky o úplne bežných veciach praskajú návštevnosťou vo švýkoch.

Všímam si okolie. Chytá ma nostalgia z čias pionierských táborov. Po stenách edukačné tabule na tému ochrany prírody, v knižniciach knihy z čias súdruha Lenina a v rámčekoch fotky akéhosi chlapčeka z 86teho roku. V pozadí začujem 7 slovnú vetu, z ktorej rozumiem tak maximálne spojke „ale“. Kuknem na projektor, v pozadí beží nejaký proces, čo porovnáva vlnenie…sem tam preblikne nejaká tá konzolka (pozn. autora: čierna obrazovka s bielim písmom písanými programátorskými príkazmi). Odchádzam radšej grilovať. Vyberám „mäsko z vopred pripraveného pácu“, okolo grilu sa to začne zahusťovať. Bartrovať obed môže byť celkom vtipné. Tak som ugrilovala o pár kúskov viac… Avokádový šálát s geekmi nevybartrujete, čistý pipina style. Mala som radšej mäso zajedať slaninou :D.Večer si schrupnem v chatke so železnými poschodovými posteľami. Zobudím sa, v tme žiari Lailine majstrovské dielo v podobe svetelnej inštalácie – veď bude sa hrať psychadelic trance. O jednej vypínajú hudbu. Vraj sa na minulú noc sťažoval starosta na prílišný hluk. Starosta zo susednej dediny, nie z tej našej, v ktorej je camping 😀 – hovorím si, že domácky vyrobený sound system nesklamal. Bežím za majiteľom kempu, vyjednávam podmienky. Hudbu púšťame na tretinový výkon a hrá sa nakoniec až do rána. Parťáka mi robí nový kamarát – nafukovací Juan. Je nedeľa ráno – familiárne klepkám kamošov po pleci, že sa mi páčilo. O rok zas :).

Pozn. autorky:

Učastníci a osoby použité v tomto blogu boli fiktnívne, alebo možno ani nie, ale určite minimálne anonymné a som rada, že som mala možnosť ich anonymne stretnúť #geeksarecool

Facebook Comments