Tak a je to tu. Úskalia striedavej staostlivosti. Čakajú ma prvé Vianoce bez detí. Pri spomienke na to depkujem už od augusta. Chystám sa na Madagascar – sama. Na týždeň (však čo na tom, že z toho 2 dni precestujem). Mišo dobiedza, že na Vianoce pojdeme na „Kanáre“ – spolu. V deň odchodu chcem všetko zrušiť, ale nakoniec predsa odlietame. Prestup Edinburg, dve hodiny nadránom. Ak si myslíte, že obľuba uzavrieť služby v medzinárodných zónach v noci je len na Slovensku – mýlite sa. Zavreté nájdete check-iny, úschovňu batožiny o kaviarni nehovoriac. Rozkladám v Starbuckse 4 stoličky vedľa seba, že sa predsa len na chvíľku natiahnem, pokúšam sa nabrať trohu sily, tipujem že najbližšie dni sa moc nevyspím.
Priletame na Tenerife, najväčší z Kanárskych ostrovov patriacich Španielsku, nachádzajúcich sa v Atlantickom oceáne neďaleko pobrežia Afriky – Maroka. Najvyšším bodom je sopka Pico de Teide (3 718 m), ktorá je zároveň najvyšším vrchom Španielska. Krištof Kolumbus tu urobil poslednú zastávku, aby doplnil zásoby pred objavnou cestou na západ, pri ktorej objavil Ameriku. Na južnej, záveternej strane ostrova je minimum zrážok, zatiaľ čo na severnej – náveternej sú zrážky pravidelné. Je to spôsobené sopkou, ktorá zrážky zachytáva. Na to, že sú Vianoce, príjemných 24 stupňov postačuje na pocit leta a ostré slnečné lúče pridajú taktiež zopár stupňov na pocite.
Na letisku berieme FIAT 500ku. Vykladám nalakované palčeky na nožičkách von oknom a hudbu púšťam na plné pecky. Letná nálada môže začať – 22.decembra 😀. Oťukávame sa s ostrovom, dokupujeme poslednú kempovaciu výbavu a hľadáme prvý official camping pri pláži. Útulné drevené eko domčeky sme si zamilovali na prvý pohľad. Ako správni turisti sme si nechali urobiť najskôr obhliadku na golfovom autíčku. Všetko dnu voňalo drevom, vzduch von morom. To len vietor šepotal a dobiedzal. Ráno sme sa hecli na krátky výbeh okolo mora a výšľap na kopček neďaleko. Ako správna bohémka s piskotom skáčem do mora. Porobím pár tuctových fotiek a posúvame sa ďalej. Hľadáme vychýrenú pláž na ktorej žijú hipíci v jaskyniach a slamených domčekoch. To nám však nikto nepovedal, že podaktorí tam žijú snáď ešte od 70tych rokov. Pridávame sa k nim. Zajtra sú predsa Vianoce – sviatky mieru a pokoja 😀. Prvú noc beháme po pláži, čerpáme energiu z mora, skál, mesiaca, sami zo seba. Dobíjame sa navzájom, súhvezdia sa nám spájajú a domaľuvávajú priamo na oblohe.
„Happiness only real when shared“
I am happy…
A je to tu. Štedrý deň. Teda zatiaľ len štedré raňajky. Mám sladký pocit z nič nerobenia, slabého telefonického signálu a z rozhodnutí, že ostaneme predsa ešte aj ďalšiu noc. Zvečernieva sa. Štedrovečerná večera je v znamení plynového horáku, konzervovaných kalamárov a polotovarových tortelín. Z okolia sa zoskupujú hippie susedia. Každý priniesol kúsok dreva, ba i niečo na zahryznutie. Ani sa nenazdám a je tma. Štedrý večer…oheň, zhruba 50 divoko žijúcich ľudí z celého sveta, spev, kvety vo vlasoch, gitara a nikdy nekončiaca dobrá nálada. Aj také môžu byť smutno nesmutné Vianoce bez detí.
Videoblog tu:
Facebook Comments