Premýšľam už dlhšie, či je niečím rok 2019 v mojom živote výnimočný natoľko, že by moje zážitky a skúsenosti priniesli niekomu pridanú hodnotu. Priatelia mi však už dlhšie hovoria, že by som mala písať denníček, všeobecne mám však o sebe mienku, že celkovo nie som veľmi vtipný človek (aspoň teda keď poznám dva vtipy, jeden z toho zabudnem a druhý pokazím), vtipné čítanie teda nečakajte, no pokúsim sa predsa v krátkosti na kúsoček ohliadnuť ešte späť. Ak by som mala zhodnotenie roku 2019 preložiť do hovorovej reči, článok by začínal WTF! alebo úvodný obrázok by vyzeral asi takto – s podtitulkom – bolo toho – ako už u mňa býva obvyklé – trošku moc, až mi vlasy dupkom stáli.
Žeby nová profesia?
Vlasy dupkom som začala mať už na začiatku roka, kedy som si konečne uvedomila, že trauma z rozpadnutej rodiny je definitívne zažehnaná, no predsa môj život sa neuberal presne takým spôsobom, ako by som si želala. Rozhodla som sa teda stať sa “autobusárkou”, začiatkom januára som svoj volant šťastia chytila pevne do rúk, rozhodla som sa so svojimi pasažiermi zahrať na “YES WOMAN” (na podnet filmu YES MAN s Jimom Carrey), najskôr som však požiadala pár nevychovancov, aby z môjho autobusu vystúpili. Tak som sa zbavila toxických vzťahov, ktoré mi brali energiu a svoj večne naivný pozitívny prístup k životu :), Viac som začala športovať, zapojila som posilku, ktorú bytostne neznášam, ale cez obrovskú nechuť a pocity trápnosti som sa v nej naučila cítiť komfortne a nájsť si nejaké tie cviky (aj pomimo bežiaceho pásu – ten úspešne zabieham už 4.rok).
Samostatnú kapitolu si zaslúži súhrn športových aktivít. Január začal 33 športovými aktivitami. Napriek tomu, že sa mi už tretí rok príliš nedarí schudnúť nejaké tie kilečká navyše (do mojej spokojnosti), musím povedať, že som sa tejto téme napriek tomu venovala dosť intenzívne – aspoň teda digitálne 😀 – stiahla som si niekoľko aplikácií na kontrolu jedálnička (LOSE it), trackovanie potravín, kcal, športové tréningy online , appky na prerušované hladovky (DOit), držala som keto, no nebudeme si klamať, Kačenka proste miluje kultúru dobrého jedla, varenia, ešte lepšieho vína a spoločnosť priateľov. O to nebola v tomto roku núdza. Pár večerov som si “pochutnala” i na stolových hrách typu Dixit, Osadníci, či Svet. Zistila som, že hazardné hry nie sú pre mňa, prehrala som partičku vyzliekacieho pokru, no pravdepodobne tá sa mi stala neskôr osudovou, keďže mojim protihráčom bol môj milovaný už terajší manžel. Janko sa čoskoro nasťahoval ku nám a spoločne sme usúdili, že mi šport ide akosi lepšie ako hazardné hry, tak sme si odbehli ešte zopár zimných bežeckých pretekov (Račiansky kros, Štefánik trail, zimné série ČSOB, Národný beh Devín…) .
Najväčší rešpekt som však mala pred Liptov ride-om, kde sme štartovali čisto ženská štafeta s tímom Pohromy. Beh, skialp, freeride, bicykel a kajak. Liptov ride (video pozrite tu) spája zimné a letné športy na jednom mieste (môj milovaný Chopok) a ja (13,5 km beh do kopca 400m prevýšenie ) spolu s Tužinkou (skialp) sme museli natrénovať na cut-off time, ktorý bol veľmi prísny. Aby toho nebolo málo, deň potom ma čakal môj prvý polmaratón v Bratislave, ktorý som napokon odkluskala s prehľadom aj napriek začínajúcej svalovici z Liptov ride-u. V marci sa mi podarilo konečne osláviť svoje 30. narodeniny, aj keď s trojročným oneskorením :D. Zorganizovala som párty na chate Kosodrevina Chopok juh, pozvala 40 hostí, zostavila vlastný víkendový line-up, jeden večer hrala bráškova kapela Oblastné skutočnosti, druhý večer housový DJ a saxafonistka Saxana Sapietová.
V zime sa taktiež mladší syn Viktorko konečne odvážil lyžovať na väčších svahoch, a tak už spokojne brázdime po oboch stranách Chopku všetci štyria.
Máj bol kľúčový a veľký pre môj nasledujúci pracovný život. Rozhodla som sa totiž po 10. rokoch svojho pôsobenia v digitálnej reklame, že predám firmu. Po polročných rokovaniach s investorom som teda podpísala svoju prvú fúziu s Digiline. Náš nový spoločník vlastní okrem toho aj UNIMEDIU, ale aj ďalšie firmy v reklamnom biznise, hoci som vo finálnom rozhodovaní mala viac ponúk, rozhodla som sa spojiť sily s najväčším hráčom, aby sa naša malá SEO agentúra ONLINE TORO mohlo stať vstupnou agentúrou pre akékoľvek potreby zákazníka v oblasti online či offline marketingu. Ako by povedal náš spoločník “sme dobrí, lebo sme veľkí” ja hovorím radšej “zabezpečíme vám všetko, na čo si len spomeniete” :). Naďalej robíme SEO, takže nebojte, ak budete potrebovať pomôcť, ešte stále som výkonnou riaditeľkou a nejaký ten rôčik ešte aj budem :).
Oficiálna tlačová správa tu: ONLINE TORO sa spája s Digilineom a Unimediou
S Jankom to klape ako hodinky. Takmer celé leto (a ešte kúštik z jari a jesene) sme strávili s hasičskou záhoráckou ligou, nakoľko Janko je dobrovoľným hasičom a pravidelne sa venuje hasičskému športu. Mimochodom sú bývalí majstri Slovenska (2017) a v ZHL ligu taktiež opätovne vyhrali – Dávidkovi a Viktorkovi sa hasičský šport zapáčil, veliteľ ich povozil v hasičskom aute, párkrát im Janko požičal prúdnicu aby „poumývali“ všetky autá na parkovisku, takže cestovanie na hranice Čiech (DHZ Kúty ) vôbec nebolo problematické :D. Tak sme teda v klídečku chodili trénovať a pretekať s ním :).
Vraj nového frajera otestuješ najlepšie na dovolenke, tak som nám v júli zorganizovala 13 dňovú cestu južnou amerikou cez Miami, Bahamy, Chille – autobusom popod najvyššiu horu Ameriky – takmer 7-tisícovú Aconcaguu do Argentíny do mendozských viníc, potom do Buenos Aires a aby toho nebolo málo a náhodou by sa mu na posledné dva dni už nechcelo do Uruguaja, poistila som záver našej cesty ešte na Slovensku tak, že som nás prihlásila na Uruguajský polmaratón (sotva 3 týždne po mojom prvom odbehnutom v živote :D). Videoblog z našej prvej spoločnej cesty nájdeš tu.
Leto prebehlo prirýchlo – s deťmi sme vyrazili do Talianska, naučili sme ich konečne plávať bez rukávnikov a teplé letné večery sme často trávili bicyklovaním po bratislavskej hrádzi, alebo grilovaním na teraske.
Prvý krát sme sa vybrali plachtiť na jadran, 3 plachetnice, partička mladých ľudí, slnko, more, skvelé jedlo a jedno osudové “áno”. Na Hvare sme sa zasnúbili :).
V auguste náš čakal už tradičný 345 km štafetový pretek od Tatier k Dunaju. ), ako kapitánka ONLINE TORO tímu som odbehla 4 úseky, spolu za 34 hodín 42,5 km, čo mi dalo dobrý základ na môj prvý trailový pretek o dva týždne neskôr v Slovinsku – 38 km dlhý Pohorje ultra trail s luxusným 1600 metrovým prevýšením. A keďže Katka má väčšie ego ako skúsenosti, o mesiac na to sa prihlásila na svoj prvý kompletný 44 km ultra trail v rakúskych Alpách s jemným 1400 m prevýšením.
Tréning som zahájila na preteku Memoriál Vlada Plulíka – beh do vrchu na Chopok, kde som dobehla medzi poslednými :D. Svoj prvý maratón v živote som odbehla v slovinskej Ľubľane v septembri za pohodových 5 hodiniek. Tento rok som stihla preliezť dve ferraty (oproti minuloročným 13) – jednu v rakúskom Drachenwande a ďalšiu v talianskych Dolomitoch.
V septembri sa mi nahrnuli ďalšie zákazky na mentoring, od spustenia druhej firmy mentoringGuru som odmentorovala viac ako 60 podnikateľov a podnikateliek z toho viac ako 40 v roku 2019 v oblastiach ako strategický manažment a riadenie firmy, pomáhala som im zháňať investorov a radila v obchodnej a marketingovej stratégií. Čo ma mrzí je, že tento rok som sa menej venovala prednášaniu, úplne som vypustila (po 8. rokoch pôsobenia v ONLINE KLUBE ) prednášky na slovenských univerzitách a písaniu som teda tiež moc nedala zabrať. No aj tak môžem spomenúť aspoň zopár akcií, ktoré som zorganizovala, alebo odprednášala:
- Mastersgate – odmietla som ponuku na moderovanie najväčšej konferencie pre e-shopy na Slovensku, ale mohli ste ma tam stretnúť na workshope na tému work-life balance
- Exportná akadémia v národnom podnikateľskom centre
- Sociálne siete pre marketérov európskych pobočiek HUBHUB
- SEE THINK DO CARE workshop pre podnikateľov
- príjemný rozhovor o podnikaní v Tonyho Dúbravcovej TOP 10tke tu
- rozhovor pre ženský lifestylový magazín Nadherna.sk ale aj rozhovor pre HUBHUB komunitu v Londýne
Koncom roka som si navyše zažila svojich 5 minút slávy, keď sme spolu s kolegami z Google a z top slovenských a českých digitálnych agentúr krstili knihu Hrdinovia digitálnej doby, kde som v jednej kapitole rozpovedala celý svoj podnikateľský príbeh. Ide o 620 strán vtipných sledov udalostí, ale aj tragédií, niektoré s happy endom, iné bez neho. Súčasťou krstu bola dražba portrétov, páni nezapreli svoje gentlemanské korene a môj portrét vydražili za neuveriteľných 28 000 českých korún. Výťažok z dražby Google zdvojnásobil a tak len za môj portrét poputovalo až 56 000 českých korún do občianskeho združenia SOKOL, ktoré podporuje vzdelávanie v materských škôlkach.
Knihu Hrdinovia digitálnej doby si môžete zakúpiť tu.
Ak sa pozriem na firemné výsledky – rok uzatvárame pravdepodobne s historicky najvyšším ziskom. Mali sme možnosť pracovať so zaujímavými značkami ako OPEL, alebo AJprodukty (pozrite prípadovú štúdiu Google tu), vyhrali sme tiež dva kľúčové tendre na SEO (optimalizáciu webstránky pre vyhľadávač Google) pre poisťovňu UNION a pre TATRABANKU. Presťahovali sme sa do Digiline-u, spoznali nových super kolegov a priamo v ONLINE TORO sme sa opäť rozrástli na 9 členov (z toho 4 robia remote job – na diaľku).
Rok sa pomaly blížil ku koncu a ja som si uvedomila, že deti konečne po rokoch prespia bežne celú noc. Haleluya – po rokoch spávam konečne aj ja a to do sýta 8 hodí v kuse. Každé ráno sa mi však obaja šmyknú pod paplón a ja si tak hovorím, že mám to najväčšie šťastie v živote, ktoré len môže byť. Dve krásne milované deti a konečne kompletnú rodinu – Four musketeers.
12. decembra som svojmu pracovnému životu vyhlásila celozávodnú dovolenku, vyložila nohy na stôl, alebo teda aspoň na Janka v lietadle 🙂 na ceste na druhý koniec zemegule. 23. decembra sme si povedali svoje áno na tahitskej Moorei – tropickom ostrove v strede Pacifiku – takže ma čaká zmena občianskeho a už poctivo trénujem nový podpis.
Pred tým sme sa však ešte zastavili v malajzijskej džungli odbehnúť si 26 kilometrový pretek s takmer 1500 m prevýšením v tropických horúčavách. Z 30 stupňového Tahiti sme sa vrátili do treskúcich mínus 6 na Slovensko rovno do Vysokých Tatier – Silvester s detičkami. A tak už mám k dnešnému dňu v nohách okolo 280 lyžiarskych kilometrov. Ale sľubujem že tento rok budem viac oddychovať!
P.s.: dnes som si bola kúpiť podložku na yogu. Namaste!
Facebook Comments