Amerika Svet

San Francisco, Yossemity a konferencia, na ktorej sme zmenili svet

A je to tu opäť. Nervózne pobehujem po obývačke, v poslednej chvíli pohadzujem veci na kôpku, ktorú v zápätí celú rozhádžem, pretože už 3. hľadám pas, aby som sa uistila, že ho skutočne zbalím. Deti už dávno spia, je pred polnocou a zvažujem, že tentokrát jeden pár lodičiek bude stačiť. Kašlem na lodičky, hlavne sa dobre vybavím do hôr. Do kufra balím s malou dušičkou i lezecké topánky…je február, v Yosemitoch je kopec snehu, nádej ma však neopúšťa. Let chytám tentokrát s predstihom. 13 hodín vo vzduchu, našťastie sa mi podarilo uchmatnúť celú 4ku len pre seba a tak som sa večer 8.februára 2017 objavila v San Franciscu do ružova vyspinkaná po 6tich hodinkách ničím nerušeného spánku. V ušiach mi hrá otrepaný Scott McKenzie, San Francisco. Škerím sa od ucha k uchu, šatku a kvety vo vlasoch nemám, za to tancujem na parkovisku cestou k mojmu Jeepu.

San Francisco, Yosemity, Silicon valley, Half moon bay from Katarína Molnárová Šavelová on Vimeo.

Vyrážam, hudba mi reve na plné pecky, je 8 hodín večer a ja som na ceste do Yosemitských hôr. Ja, môj JEEP a žiadne plány na najbližšie dva dni. Trochu si zvykám na automatickú prevodovku a americké križovatky. Po 2 hodinách jazdy zaflekujem pri neďalekom bistre, kdesi na kalifornskom vidieku. Vojdem dnu, tuctová scéna ako z amerického filmu. Za barom sedia štyria čudáci v klobúkoch, po bokoch majú prsnaté slečny a všetko odrazu stíchne. Pýtam si potichúčku jedlo…kuchyňa je už zavretá, hovorím si chvalabohu. Zdrhám z parkoviska rýchlosťou svetla…. o pár míľ vidím burgre…niet nad kvalitnú americkú stravu 🙂 . Je polnoc. Vchádzam do horskej oblasti, pozerám na mapu, spať sa mi nechce, mám 9 hodinový posun, doma máme predsa ránečko 🙂 . Jazdím si zákrutami, už hodinu som nikoho nestretla… Snehu je požehnane a ja som toho názoru, že v hoteli by bola priveľká nuda. Značka ukazuje smer doprava, jazerá…dostávam sa na v zime neudržiavanú cestu. Nič mi však nenaznačovalo, že by bola uzavretá, smelo sa vyberám do hlbokého lesa. Hodinu sa brodím húštinou, po ceste sú popadané stromy, miestami si cestu pomýlite s vodopádom, dnes je predsa ako si teplo a sneh sa topí…ešteže mám offlineovú navigáciu. Viem presne kde som, len škoda, že signál žiadny…Nie v Yosemmitoch by ste signál hľadali zbytočne. Vďaka bohu za tento kúsok slobody, konečne som zdivočela a moje vnútro žiarilo neskutočnou slobodou. Po 2 hodinkách nočného jazdenia v Yosemitských lesoch som sa predsa rozhodla, že vyhľadám civilizáciu….“kdyby neco“. Prichádzam do Yosemite village, nikde nikoho, sú 2 hodiny v noci. Skladám sa na zadnom sedadle môjho JEEPU, prikrívam sa kabátom i zimnou bundou, batoh som opať premenila na emergency vankúš. Snažím sa pospať si aspoň na chvíľku. Pár krát zadriemem, o 5 ráno to vzdávam, som svieža ako rybička. Do GPS zadávam najbližšiu benzínku, ó môj bože, čaká ma 30 kilometrov. Slnko ešte stále nevyšlo, prichádzam na benzínku, motivačne ma víta nápis NO GAS IN YOSSEMITES…trochu som v strese, asi strácam zmysel pre humor, benzínka zavretá, nikde nikoho. Píšu, že selfservices, no žiaden automat nevidím. Prichádza auto. Ranger mi ochotne vysvetlí princíp…tankujem plnú. Vďaka bohu za zlatú kreditku, debetné nebralo. Vyrážam späť do Yosemite valley, východ slnka si nechcem nechať ujsť. Jazdím si okolím, neviem sa vynadívať, sneh sa topil, vodopády boli majestátne. Počasie síce nepraje výletom, celkom náhodou však narazím na známy CAMP 4 – lezecký raj. Ovšem – nikde nikoho, len tabule upozorňujúce na medveďov a inštrukcie, ako sa k nim správať. Je zima a mimo sezóny, snáď ešte spia. Paranoidne vychádzam z auta, obzerám sa okolo, rýchlo porobím selfíčka a vyrážam ďalej. Pri tuneloch na chvíľku zastanem, och bože….to je ten fenomenálny výhľad, všetky tie fotky z Google boli fotené tu. Fotím pár tuctových i ja. Po pár hodinách to v Yosemitoch balím, vyrážam na juh do národného parku Sequoja. Cestou užívam kalifornský vidiek, po lúkach pobehujú „stejky“, v pozadí voňajú nekonečné háje pomarančov. Pri vstupe do parku stretávam prvého kamoša. Tachimu sa páči farebná kombinácia mojich nechtov. Na krku mu vysí indiánsky suvenír v rovnakých farbách. S úžasom počúvam o jeho predkoch. Tachi je pôvodom z arizonskej prírodnej rezervácie pre pôvodné americké obyvateľstvo. Po pol dni šoférovania som konečne tu. Les je krásny, idem sa fotiť s najväčšou sekvojou na svete...“nadšená bohatým programom“ – mohla som radšej skočiť do Vegas, lejem do seba kávu a vyrážam k Pacifiku. Ak budú dobré cesty, o 7mej večer som v Santa Cruz. Netuším ako, ale najazdila som viac ako 1000 míľ za posledných 24 hodín.

 

Budím sa po 11 hodinách spánku. Výhľad na pacifik prekazila husto hustá hmla. Kašlem na to, sadám do auta a vyrážam smerom na Half moon bay – najkrajšiu a najznámejšiu pláž na severnom pobreží. Katkine cestovateľské šťastíčko nesklamalo. 20 minút pred príjazdom na známu pláž sa zázrakom úplne vyjasní. Hore azúrko, piesok medzi prstami si užívam v krátkom tričku – vo februári 🙂 . Na chvíľku sa zastavím. Premýšľam a užívam samotu. Po polhodine vyrážam do Sillicon Valley. Nejak sa mi zacnelo povoziť sa pred Googlom na bicykli. Po parádnej jazde a vetri vo vlasoch, vychechtaná parkujem bicykel a vyrážam na nákupy. Niežeby ste si nemohli kúpiť Google vecičky z každého kúsku sveta online, tu to má predsa akýsi iný šmrnc. Pánečky, ani neviem ako, opať sedím vo svojom JEEPE a fičím do San Francisca. Čaká nás oficiálna večera v HIVE komunite. Spolu 115 vybraných vedcov a CEO’s z viac ako 43 tich krajín sveta. Nesmelo krúžim na slávnostnej recepcii hore a dole, pokúšam sa networkovať. Trochu si neverím….čo tu preboha robím ja a ako je možné že som sa sem vôbec dostala? Podobné pocity majú evidentne aj kolegovia z Nigérie, Vietnamu, Filipín, či Bangladéšu. Prihováram sa pohľadnému mladému mužovi. Volá sa Amit a v Kodani rozbieha StartUp Bloodlink, ktorý liberalizuje trh s tým najcennejším ľudským zlatom – krvou. Rozdelili nás do 18 skupiniek, som v „Šťastnej 13ke“. Okrem mňa aj nevidiaci ind Kartik z NextBillion.org, neskutočne šarmantná Heidi z Južnej Karolíny, energická a večne optimistická ruska Oľga žijúca vo Vancouveri, mladý, chytrý a technicky zameraný Amit z Indie a Ruben z Filipín, ktorý sa snaží dostať internet aj do tých najchudobnejších častí Filipín. Náš vedúci skupiny je Earl – američan, z ktorého sála neskutočný mier a pokora. Oťukávame sa, sharujeme svoje pocity, očakávania. O 10tej večer beriem UBER POLL – auto sharujete s náhodnými pasažiermi idúcimi okolo. Je to lacnejšie a zväčša nájdete aj rýchlejšie auto. Od únavy v ňom takmer zaspím. Ráno začínam 6:30, Rodrigez zo Salvadoru zorganizoval ranný beh pod Golden gate. Nakoniec sme za zišli len traja. Po desiatich minútach opúšťam skupinku. Akosi radšej načerpám energiu z vítania slnka osamote.

A je to tu. Sme v Palace of Art, v Inovačnom hangári. Party je v plnom prúde, pod pódiom sa tancuje salsa. Welcome HIVERS 12! Vitajte v komunite, ktorá zmení tento svet…Workshopi začínajú krátkou meditáciou. Po relaxačnej šupe (– „ranná meditácia o 10tej“ je na mňa už predsa trochu priveľa, keďže som už 4 hodiny hore) začína špičkový workshop na tému Prorotyping. Tomi Chi z GoogleX ma ihneď presvedčil o tom, že som na tom správnom mieste. Je to neuveriteľné, ale za 40 minút vznikol prototyp čohosi veľkého. Vzniklo niečo, čo Lori zo združenia ALPHA pomôže formovať organizáciu na vzdelanie a podporu mladých lídrov z latinsko-americkej komunity. Najkrajším paradoxom je, že v pracovnej skupinke na podporu latisnko-americkej komunity pracuje Európanka, Afričanka a Ázijec. Som absolútne na správnom mieste. Tolerancia, solidarita a spolupratričnosť tu strší všade navôkol. Sme jedna rodina. Ľudia, výber tých najlepších, čo neúprosne bojujú za lepšiu budúcnosť tejto planéty. Sťahujeme sa do svojich skupiniek, sharujeme skúsenosti, pracujeme na ďaľších úlohách. Budujeme nové myšlienky, tvoríme lepší svet pre všetkých. Svet plný rešpektu, empatie, dôvery. Jasný, no zároveň autentický svet, v ktorom človek prijíma svoje oslavy i pády s pokorou. Svet trvalo udržateľný pre ďaľšie generácie. Svet, v ktorom sme empatickí nie len k rasám, pohlaviu, národnostiam, či náboženstvu. Svet, v ktorom každá živá bytosť, či druh na zemi má svoje právo na život a potreby, ktoré my ľuďia rešpektujeme.

Je večer. Navôkol stlmené svetlo, na stoloch rozložené farbičky, temperky, či pastelky. Late night art. Predstavte si 140 CEO’s a vedcov sveta, ktorý si spolu kreslia. Som plná rozpakov. Po 2 hodinách si odnášam silné myšlienky, odpovede na niektoré otázky a som múdrejšia o ďaľšie úprimné sebapoznanie. „Shut up and listen, be confident and humble.“ V spleti rôznych myšlienok sa objavili, kdesi v kúsku vnútra presne tieto 3 veci, na ktorých už dávno viem, že potrebujem popracovať. Druhé ráno bežím o čosi rýchlejšie. Pod Golden gate som presne v čase keď San Francisco zazrelo prvé slnečné lúče. Rannú meditáciu opať „skippnem“, ja som si svoju energiu už načerpala vítaním slnka. Dnes dizajnujeme svoj život. Svoje poslanie. Vo vnútri sa mi točia otázky ohľadom SEO a ONLINE TORO, ONLINE KLUBU, či mojej vášne z objavovania sveta. Veľmi skoro prichádzam na to, že robím presne to, na čom som bola stvorená. Našla som však odpoveď na otázku, ako to šíriť do sveta a všetko následne prepojiť tak, aby som si udržala svoju rovnováhu. Zvyšok workshopu mám jasnú víziu, do hodiny vzniká konkrétny plán s úlohami, s osobami na ktoré budem delegovať. Mojím poslaním je zlepšiť vzdelávanie na celom svete spájaním lokálnych zamestnávateľov, študentov a neziskových organizácií. Po 5tich rokoch práce na ONLINE KLUBE konečne prišla odpoveď na otázku, prečo som to všetko celé tie roky robila. Večer oslavujeme. Vo svojom vnútri mám malú oslavu veľkého objavu, no v skutočnosti oslavujeme 3.výročie vzniku HIVE komunity. Je nás už 1300. 1300 neoblomných bojovníkov z celého sveta (vyše 120 krajín). Za 3 roky prijali vyše 13000 žiadostí o účasť na programe. Môžete byť hoci aj CEO najprosperujúcejšej firmy sveta, základnou podmienkou je robiť súbežne niečo nezištné pre tento svet…vypracovať esej o tom, aký ste, v čo veríte a čo robíte a neoblomne s vášňou veriť v dobro a bojovať zaň. Pre niekoho snívanie, tu sa však svet mení reálne.

„Yesterday I was clever, so I wanted to change the world. Today I am wise, so I am changing myself“ –Rumi.

Facebook Comments