Je streda. Moje nadšenie pre lezenie a adrenalín na horách neopadlo ani po mesiaci a ja 1.krát cítim, že kľudne vymením tohto ročný festival Pohoda za víkend v Alpách. Píšem do skupiny nadšencov pre zaistené cesty na horách (ferraty) a hľadám partiu, čo ma 1.krát vezme na nejakú tú ferratku.
Je streda večer, prví nadšenci píšu a dohadujeme podrobnosti. Volám Táničku, nech mám partáčku, ktorú poznám. Pôvodný plán odísť na ferraty už vo štvrtok večer nevychádza, predsa na poslednú chvíľu vybaviť dovolenku nieje uplne komfortné pre každého. Nevedieť, čo zo zvyškom voľného času, rozhodla som sa teda, že predsa Pohodu navštívim na jednu noc. Práve vidím na Facebooku status, že Pohoda je vypredaná. Do šľaka, ja nemám lístok. Pár minút na to ponúka jeden lístok na predaj Erika. Bez váhania ho beriem. Nemám lístok na parking. Do šľaka, na mieste kúpim tak maximálne P3, to bude šlapania na výpeku . Ale mám dobrú karmu. Pár minúť na to mi Miška posiela len tak svoj lístok na parking priamo v P1- tke, blízko od hlavnej brány. Dobre to začína ☺.
Je štvrtok poobede. Cestou na Pohodu stíham meeting s klientom, kde inak, ako priamo v Trenčíne. Na Pohode stretávam starých známych, spomíname na staré časy. Potom Ondríka, zoznámil ma s kamošmi, tanečníkmi. Na PJ Harvey tancujem scénické tance – za triezva a čudujem sa, že mi to tak ide…darmo pred pár mesiacmi som konečne odomkla tú silne spirituálnu divožienku, čo vo mne celé tie roky driemala. Hudba, emócie, tanec na pódiu, vítanie rána…
Pohoda v kompaktnom balení pre mňa končí v piatok poobede, kedy už pokojne fičím po partičku nových kamarátov. Smer je jasný – Rax, Alpy. Beriem Paťa, Peťa a Táničku. 2 hodinky jazdy, prichádzame do kempu. Do kelu, ako týmto horským ľuďom vysvetlím, že batoh ostal doma a ja som sa vybrala kempovať s kufríkom na koliečkach? Očakávala som totiž, že na Pohode budem parkovať v P3 a ťahať veci po dlheeeeej letiskovej dráhe v kufríku na koliečkach bude predsa komfortnejšie. Sme v horolezeckom kempe v Kaiserbrunne. Brázdim pomedzi stany s kufríkom na koliečkach a na chrbte hnedo zlatý batoh Victoria’s secret. Zabudla som ho vymeniť za ten športový….toto už nevykecám, čo už, budem za “pipinu” :D. Hoďku na to prichádza druhé autíčko so zvyškom našej novej partie. Marek, Miško, Paťa a Ondrík. Oťukávame sa, srandičkujeme. Jejda vyzerá to kadejako, snáď zajtrajšiu ferratku zvládneme v kľudnom mode. Je ráno. Prší. Pršalo celú noc. Do šlaka, predpovede sú nejasné. Hľadáme náhradný program. Prestalo pršať. Všetko je mokré. Kúpeme sa v horskom potoku. Mal max 10 stupňov brrrrrr. Poobede, keď to trochu preschlo, rozhodli sme sa predsa pre výstup. O druhej vyrážame. Blúdime. Namiesto ferraty sme skončili na turistikom chodníku. 1100m prevýšenie. Leje zo mňa, keď príchádzame na horskú chatu Ottohaus. Ferrata sa nekoná :D. Zliezame dole. Je 6 preč. Natrafili sme na ferratu, ktorou sme mali ísť hore. Jednohlasne sme sa zhodli, že v tomto čase už nikto hore nepôjde. Nastupujeme predsa na ferratu smerom dole. Obtiažnosť B/C. Som plná adrenalínu a emócií. Nevedela som, či nebudem mať z tých výšok strach. Na moje prekvapenie, som ako ryba vo vode. Perfektnú atmosféru sme vypružili kankánom priamo na stupačkách.
2016-07-09 20.05.20 from Katarína Molnárová on Vimeo.
Dole sme dorazili za tmy. Som spoko, vyfľusnutá jak posledný rezanec v sáčkovej polievke. Plánujem zaľahnúť. Paťo vyberá gitaru, zvrháva sa to, partia bežíme na lúku neďaleko kempu, nech nerušíme zvyšok. Hlavný repertoár – “Sedí mucha na stene”, či “Malé koníky ľúbi boh”. Paťo už nevládze. Nevládzeme ani my – od smiechu. Gitaru preberá Paťa. O umelecký zážitok máme postarané so Zónou A v prevedení šialenej Patrície, ktorá vyzerá, že drží gitaru 1.krát v ruke. Sila sugescie je silná, čo tam potom, že na gitare hrať nevie, „kosili“ sme sa od smiechu ešte ďaľšie 2 hodiny. Som unavená a 1.krát mám pocit, že chcem spať len tak na lúke. Čumím na hviezdy a konečne ma žiadne chrobáčiky netentujú. Je ráno, vyrážame smer Hohe Wand, tí skúsenejší chcú dať Ečkovú ferratu HTL. Podaktorí zliezame po 2 metroch späť. Pud sebazáchovy zvítazil, na toto ešte nemám. Prechádzame sa po okolí, čerpáme energiu so slnka a z krásnej prírody. Víkend končí. Ja viem, že toto je ešte len začiatok. Ferraty som si zamilovala, o 2 týždne idem znovu.
Facebook Comments